Kampus má dve časti. „Humanitné údolie“ a „prírodovedný kopec“ Údolie je zelené, plné stromov, preteká ním malý potok a ak je dobré počasie, hodiny filozofie sa konajú vonku pri takzvanej filozofickej studni. No stačí vyjsť len menší kopec a pokoj vystrieda ruch mesta, smog áut a večne na červenej zastavené semafory. Presne tam sa nachádzajú všetky prírodovedné fakulty aj spolu s univerzitnou nemocnicou. Zdalo by sa, že pokojné údolie bude miesto štúdia a rušné mesto, miestom kde to žije, no zdanie klame.
Každá časť má aj svoju knižnicu. Z tej prírodovednej vždy z diaľky srší sústredenosť, ticho a úporné štúdium. Ak niekto povie čo i len slovo, okamžite ho prebodne desiatka obviňujúcich pohľadov. Ak máte problém s nejakým príkladom alebo vám chýba časť poznámok, radšej si to vyriešte s kamarátom vonku. A potichu zdvihnúť telefón a odpovedať nech vás ani nenapadne.
V humanitnej to funguje práve naopak. Či už je semester alebo skúškové, prvá vec čo musí každý urobiť keď vojde je pozdraviť všetkých kamarátov. Pošepky, samozrejme... Počítače čo sú k dispozícii na konzultáciu bibliografie sa viac využívajú na konzultáciu facebooku alebo twitteru. Každú polhodinu si treba ísť jednu zafajčiť alebo si prípadne ísť kúpiť niečo do kaviarne. Veď mozgu treba predsa dodať cukor, aby zvládol toľké štúdium.
Aj preto, jedna z prvých rád pre prvákov je: ak sa chceš učiť vyšľap si kopec, ak sa chceš socializovať, skús to dole. A ak máš zajtra skúšku a nemáš poznámky, tam dole určite nájdeš niekoho, kto ich má a pri troche šťastia ti to aj celé potichu vysvetlí...